Zvládanie stresu
Šport je jednou z oblastí, kde existuje tlak na podávanie výkonov. S podobným tlakom sa stretávajú aj manažéri, podnikatelia, ľudia v umeleckej sfére a v ďalších oblastiach. Spoločným znakom týchto povolaní je skutočnosť, že meradlom úspešnosti sú výsledky a výkony. Napadá ma však otázka: musí nutnosť výsledkov a výkonov nevyhnutne viesť k tlaku? Podstatná časť tlaku vzniká v mysli samotného športovca, trénera alebo manažéra. Rovnaká situácia môže znamenať pre niekoho veľký tlak, pre iného pozitívnu výzvu. Odlišné vnímanie má za následok rozdielne prežívanie a výkonnosť športovca. Príklad: slovenské mužstvo nastupuje na dôležitý zápas o postup do Ligy majstrov na pôde zahraničného súpera pred 40 tisíc divákmi. Pre niektorého hráča to znamená značný tlak a stresovú situáciu. Pre iného futbalistu táto udalosť predstavuje pozitívnu výzvu, na ktorú sa teší a nevie sa jej dočkať. Rozdiel je spôsobený odlišným vnímaním, odlišným spôsobom myslenia o tejto situácii. Samozrejme tento rozdiel je podmienený viacerými faktormi, ako napr. sebadôvera hráča, fyzická pripravenosť, vnímané vlastné schopnosti v porovnaní s vnímanými schopnosťami súpera, skúsenosti, momentálna výkonnosť atď.
Zvládanie stresu a kritických situácii v športe je jednou z kľúčových schopností každého jednotlivca. Táto schopnosť sa dá zlepšovať systematickou prácou a vhodne zvolenými stratégiami. Športovec sa vo svojej kariére stretáva s mnohými kritickými situáciami a udalosťami, môže ísť o dôležitý zápas, preteky, finiš pretekov, kľúčová šanca v poslednej minúte stretnutia, alebo tajbrejk v tenisovom zápase. Zvládnutie týchto momentov často predstavuje pomyselnú hranu, na ktorej závisí úspech a neúspech. Presne zameraná koncentrácia, dostatočná sebadôvera, pritom určitá miera uvoľnenosti, správne nastavenie mysle, to všetko sú atribúty, ktoré pomáhajú športovcovi úspešne zvládnuť kritické momenty. Prečo najlepší športovci zvládnu kľúčové okamihy so zdanlivou ľahkosťou? Aké sú naopak dôvody zlyhania v týchto momentoch? Aj tie najväčšie hviezdy sa museli k najlepším výkonom postupne prepracovať, či už fyzickým alebo mentálnym tréningom. Zvládanie kritických situácií je jednou zo schopností, ktorú je možné neustále zlepšovať.
Stres nemusí byť nevyhnutne negatívnym faktorom. Poznáme dva druhy stresu. Jeden je pozitívny (eustres), napr. keď hráč strelí gól, alebo keď je tesne pred zápasom či súťažou, na ktorú sa veľmi teší. Uvedený stres je vnímaný ako pozitívna, stimulujúca záťaž. Druhý typ stresu je negatívny (distres) a pôsobí ako nadmerná záťaž a jeho dlhodobé pôsobenie môže organizmus poškodiť. Vyskytuje sa napr. vtedy, keď si jednotlivec nie je istý, či v danej súťaži zvládne naňho kladené požiadavky. Známkami negatívneho stresu sú nepokoj, pocity napätia, nadmerné potenie, telesné chvenie, žalúdočné problémy, pocit nepokoja, obavy, strach. Pre každého z nás predstavuje stres iný typ situácií a inak sa s nimi vyrovnávame.
Najčastejší nastáva stresová reakcia pred zápasom alebo súťažou, pred dôležitým rokovaním, pred vystúpením pred väčším počtom ľudí. Človek môže byť nervózny, pociťuje určité obavy, telesné chvenie, potí sa, príp. chodí častejšie na záchod. Takisto koordinácia tela nemusí byť taká, ako v stave pokoja. V týchto situáciách je dôležité, ako vieme pracovať so svojou psychikou. Sebadôvera, psychická odolnosť, kontrola vlastných myšlienok, použitie relaxačných metód, práca s koncentráciou, to všetko sú dôležité faktory úspešného zvládnutia stresových situácií. Najúspešnejší športovci vedia nielen zvládať stres, ale vedia ho pozitívne využiť vo svoj prospech.
