PETER KURAČKA
športový psychológ, kouč

          Koučing je v súvislosti s trénerskou prácou bežne používané slovo. Hovoríme o koučovi, koučovaní tímu alebo zápasovom koučingu. Nie vždy však to, čo robia tréneri, je skutočné koučovanie. Čo to teda je a ako sa jeho čistá forma prejavuje pri vedení športovcov? Jedným z cieľov tohto článku je poskytnúť odpoveď práve na túto otázku.

       Úspešní tréneri často používajú aj koučingové metódy. Niektorí vedome, iní skôr intuitívne alebo automaticky ako niečo, čo pri práci so športovcami funguje. Možnosti využívania koučingu závisia aj od vekovej kategórie, osobnosti športovca alebo konkrétnej situácie. Napr. pri vedení mladých športovcov sa nedá používať výhradne čistý koučing, pretože deti potrebujú direktívnejší prístup. Deti ešte nevedia, čo a ako trénovať. Každopádne, jednotlivé techniky, postupy a celková filozofia sa dajú využiť všade a v každej vekovej kategórii.

        V pravom zmysle slova je koučovanie proces, v ktorom tvorivým a myslenie provokujúcim spôsobom inšpirujeme koučovaného k tomu, aby maximalizoval svoj športový potenciál. Kouč je v tomto zmysle osoba, ktorá sprevádza športovca a facilituje jeho rozvoj. Svoj rast a progres má v rukách hlavne samotný športovec. Tréner mu „iba“ pomáha, poskytuje a vytvára priestor k objavovaniu a rozširovaniu vlastného potenciálu. Čistý koučing nie je poskytovanie rád. Je to pomoc a asistovanie športovcovi, aby sám objavoval cesty a spôsoby vlastného zlepšovania. Aby bol schopný uvedomiť si svoje silné a slabé stránky, aby sám pomenoval chyby a našiel postupy, ako ich odstraňovať. Aby bol schopný stanoviť si efektívne ciele a cestu k nim.
        Z uvedenej charakteristiky vyplýva, že väčšina trénerov nemôže vo svojej práci využívať iba koučovanie. Úlohou trénera je aj radiť, usmerňovať, inštruovať a určovať náplň tréningového procesu. Preto v terminológii by tréner mal zostať trénerom a nie koučom. Na druhej strane je veľkou výhodou, keď tréneri využívajú pri interakcii so športovcami koučingové metódy. Benefitujú z nich športovci, tímy aj samotný tréner.
        Koučovanie sa deje hlavne tu a teraz. V prítomnom okamihu sa dejú najdôležitejšie zmeny a posuny. Tak ako pre športovca je dôležité v súťaži byť mysľou v prítomnom okamihu, tak aj pre trénera je táto schopnosť nesmierne dôležitá. Tréner používajúci koučingové metódy je v našom ponímaní ako zrkadlo. Zrkadlo bezpečné, objektívne a zároveň podnecujúce a inšpirujúce. Zrkadlo, ktoré objektívne reflektuje športovcove výkony, schopnosti, a ktoré sa pýta správne otázky. Zrkadlo, ktoré v správnom čase zaradí správne cvičenie, ktoré pomôže športovcovi nájsť nefunkčné návyky a nahradiť ich efektívnejšími. Pomáha športovcovi reflektovať samého seba, pomáha mu vidieť sa čo najobjektívnejšie a najpravdivejšie. Keď sa športovec vidí v tom pravom svetle, vie kde je silný a na druhej strane si uvedomuje, na čom musí pracovať.
        Uvediem príklad koučingového prístupu. Futbalistovi sa nedarí v streleckom cvičení. Z desiatich striel ide väčšina vedľa, tie, čo idú na bránu, brankár ľahko chytil. Klasický prístup by bol: „Strely ti vôbec nešli, sústreď sa viac na techniku kopu ako na silu a triafaj loptu viac priamym priehlavkom.“ Koučingový prístup by mohol znieť nasledovne: „Sedem z tvojich desiatich striel išlo mimo bránu, tri chytil brankár. Čo môžeš zmeniť, aby nasledujúca séria bola úspešnejšia?“, príp. „Ako inak by si mohol triafať loptu, aby tvoja úspešnosť bola vyššia?“. Tréner – kouč v tomto prípade zreflektoval, opísal, čo sa počas cvičenia dialo. A následne otázkou poskytol hráčovi priestor, aby sám pomenoval, kde robil chybu a čo by mohol zmeniť. Presúvaním zodpovednosti na hráča kouč podporuje jeho sebauvedomenie, sebareguláciu, zodpovednosť za sebarozvoj a v konečnom dôsledku aj motiváciu.   
       Aké sú základné princípy a filozofické východiská športového koučingu? Na základe myšlienok Marylin Atkinsonovej (2001), systemického a na riešenie zameraného koučingu sme vytvorili štyri základné princípy čistého koučingu v športe:

 

Každý športovec je OK. Nie je úlohou alebo podstatou práce trénera hodnotiť a meniť osobnosť športovca. Samozrejme pri dlhodobejšej spolupráci sa športovec formuje aj na základe spolupráce a osobnosti trénera. Ale tréner by sa mal zamerať na pomoc pri rozvoji. Nie na hodnotenie, či je taký človek alebo onaký, či niektorá jeho schopnosť je „zlá“ alebo „dobrá“. Každý je individualita formovaná mnohými vplyvmi, hlavne rodinným prostredím a výchovou. Kouč nehodnotí športovca a jeho osobnosť, nedáva nálepky, ale mu pomáha nachádzať tie správne cesty! 

Každý jednotlivec má v sebe zdroje, ktoré mu pomáhajú v raste a rozvoji. Občas máme v sebe aj zábrany a prekážky, ktoré nám bránia realizovať vlastný potenciál. A práve tam existuje veľký priestor pre každého trénera. Odstrániť tieto vnútorné prekážky, zbúrať bariéry mysle a psychiky a pomôcť športovcovi otvoriť cesty k potenciálom. Neznamená to, že všetci sa môžeme stať olympijskými víťazmi. Každý však má svoj osobný Olymp, na ktorý sa môže vyšplhať alebo sa k nemu priblížiť.

Šport je aj o rozhodovaní. Hlavne kolektívne športy vyžadujú správne rozhodnutia pod časovým a priestorovým tlakom. Nie každé rozhodnutie je správne. Avšak každý športovec robí rozhodnutia, ktoré sa mu v tom momente zdajú najlepšie a správne. Možno už o desatinu sekundy si uvedomí, že mal zvoliť iné riešenie. V momente rozhodnutia však bolo pre neho to najlepšie. Často v športe nie je priestor na racionálny výber riešení, rozhodnutia prebiehajú v zlomku sekundy, automaticky a bez vedomej voľby. Každý chce pre seba len to najlepšie a niekedy aj tie najmenej logicky vyzerajúce rozhodnutia majú za sebou pozitívny zámer. To isté platí aj o rozhodnutiach mimo ihriska. Pre iných sa určitá voľba môže zdať nelogická a nesprávna. Samotný nositeľ rozhodnutia ju však spravil najlepšie, ako bol v tej chvíli schopný.

Športový život je neprestajný prúd zmien. Nič nie je stále, nemenné. Akonáhle sa športovec zastaví v raste, rozvoji, predbehnú ho iní, ktorí na sebe systematicky pracujú a chcú ísť vpred. Konkurencia je hnacia sila progresu. Na každom tréningu, súťaži, sa športovec mení. Smer a intenzita zmien závisí vo veľkej miere aj od trénera, od atmosféry, komunikácie a vzťahu, ktorý si so športovcom vytvorí.
 
        Využívanie koučingových postupov prináša mnohé výhody, tak pre športovca, ako aj pre samotného trénera. Patria medzi ne napríklad:

 
        Koučing pri vedení športovcov znamená nielen použitie určitých techník a postupov. Je to aj určitá filozofia a prístup k ľuďom, ktorý pozitívnym spôsobom ovplyvňuje spoluprácu trénera a športovca. V prípade hlbšieho záujmu sa budete môcť dozvedieť a naučiť viac v pripravovanom vzdelávacom kurze pre trénerov. Ak máte ďalšie otázky, neváhajte nás kontaktovať na kuracka@sportovypsycholog.sk.
 

Referencie:
Atkinson, M. 2001. The Art & Science of Coaching. Module 1 – The Spirit of Coaching. Erickson Coaching International.